Odkaz Miklošovi: nárast počtu SZČO významne podporil aj štát

Autor: Igor Surovčík | 29.4.2011 o 10:04 | (upravené 29.4.2011 o 10:09) Karma článku: 7,80 | Prečítané:  1830x

Minister financií Ivan Mikloš pripravované zmeny v daniach a odvodoch často zdôvodňuje tým, že v posledných rokoch kvôli nižším odvodovým a daňovým povinnostiam pre živnostníkov nastáva preskupovanie zamestnancov do radov SZČO. Či už vedome alebo nevedome, zabúda na to, že vznik nových SZČO už od roku 2004 podporujú úrady práce relatívne štedrým príspevkom na samostatne zárobkovú činnosť. Štát pritom takto podporil pri podnikateľských aktivitách už desaťtisíce nezamestnaných...

V koncepcii daňovo-odvodovej reformy sa píše: „Medzi rokmi 2004 – 2010 sa počet zamestnancov (bez súbehu so SZČO) znížil o 2,6%, počet SZČO (bez súbehu so zamestnaním) sa zvýšil o 34,3%. Evidentné preskupovanie zamestnancov do radov SZČO si je možné všimnúť najmä v kategórii SZČO bez zamestnancov, ktorých počet sa za posledných šesť rokov zvýšil až o 51,5% a ich počet zostal viac-menej konštantný aj v časoch ekonomickej krízy“. Podľa materiálu rezortu financií išlo od roku 2004 do roku 2010 o nárast SZČO bez zamestnancov zo 132 tisíc na 200 tisíc.

 

Zhodou okolnosti (?) práve koncom roka 2004 vtedajší minister práce a sociálnych vecí Ľudovít Kaník presadil, aby úrady práce vyplácali nezamestnaným príspevky na samostatnú zárobkovú činnosť preddavkovo, formou paušálnych príspevkov. Dovtedy totiž museli nezamestnaní pri požiadaní o príspevok zdokladovať vlastné výdavky na začatie samozamestnania a úrady práce im tieto výdavky preplácali až dodatočne po ich vynaložení.  "Navrhovaná zmena využívanie tohto nástroja podstatne zjednoduší a zatraktívni," povedal v auguste 2004 na tlačovej besede minister Kaník.

 

Vďaka tejto zmene záujem nezamestnaných o príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť výrazne vzrástol. Dokazujú to údaje Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o počte podporených SZČO v jednotlivých rokoch. Netreba sa tomu ani čudovať, ak sa pozrieme na relatívne štedrú výšku príspevkov. Momentálne tento príspevok napríklad v okresoch, Bytča, Námestovo, Tvrdošín, Krupina, Detva, či Prešov dosahuje 4 023,52  eura, v okresoch Zvolen, Žilina 2 575 eur.

 

Počty poberateľov príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť

2004 – 5 618 osôb

2005 – 9 908 osôb

2006 – 10 477 osôb

2007 – 10 038 osôb

2008 – 12 096 osôb

2009 – 12 870 osôb

2010 – 14 854 osôb

Spolu : 75 861 osôb

 

Zdroj:Správy o sociálnej situácii obyvateľstva v rokoch 2004 až 2009, Vyhodnotenie aktívnej politiky zamestnanosti za rok 2010

 

Určite niektorí nezamestnaní príspevok od štátu na začatie SZČ využili od roku 2004 aj viac ako raz, keďže zákon to nevylučoval. Je však veľmi zaujímavé, keď ministerstvo financií konštatuje nárast počtu SZČO bez zamestnancov od roku 2004 o 68 tisíc a pritom samotné úrady práce poskytli od roku 2004 do roku 2010 príspevok na začatie SZČ v takmer 76 tisíc prípadoch.

 

 

Nezamestnaný, ktorý využil príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, je povinný podnikať najmenej dva roky. Ak prestane podnikať skôr, tak musí úradu práce vrátiť pomernú časť poskytnutého príspevku. Preto isto mnohí štátom podporení živnostníci radšej zostanú podnikať celé dva roky, aj keď sa im nedarí. Aj toto je možno odpoveď na otázku, prečo počet SZČO počas krízy neklesal. Mali tieto osoby samé seba prepustiť a ísť na úrad práce? Ak brali od štátu dotáciu, museli by časť z nej vracať a ak dotáciu nebrali, tak čo by mali z toho, že by boli nezamestnaní? Živnostníci nie sú povinne poistení v nezamestnanosti a preto by nemali nárok na dávku v nezamestnanosti. Na rozdiel od zamestnancov, pre ktorých je často výhodné ísť na úrad práce a žiť si pol roka z dávky v nezamestnanosti a až potom sa opäť zamestnať. Isto aj kvôli tomuto počet nezamestnaných bývalých zamestnancov počas krízy rástol, ale počet nezamestnaných bývalých živnostníkov nie.

 

 Pán minister financií...naďalej si teda myslíte, že za presúvanie sa z pracovných pomerov do živností môžu naozaj len 40-percentné paušálne výdavky? Nie je tento presun pôsobený aj dotačnou politikou štátu pri podpore nezamestnaných? Mimochodom, kto od roku 2006 zvýšil paušálne výdavky pre SZČO z 25 % na 40 %? Nik iný, ako vtedajší minister financií Ivan Mikloš.....A ako to vtedy zdôvodnil jeho hovorca? „Návrh má predovšetkým zjednodušiť podnikanie ako aj samotné platenie daní pre podnikateľov s tým, že zjednodušenie daňového systému by malo byť výhodou aj pre štát“.

 

 "V krajinách so zložitým daňovým systémom je výhodné platiť si daňových poradcov, ktorí nájdu triky ako si dane znížiť. Veríme, že slovenský daňový systém už nebude dôvodom, pre ktorý by ktokoľvek mohol váhať či začať s podnikaním alebo špekulovať ako si znížiť dane," dodal v septembri 2005 vtedajší Miklošov hovorca a poradca Peter Papanek.

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?