Zopár poznámok k zvyšovaniu platov učiteľov

Autor: Igor Surovčík | 30.11.2012 o 9:31 | (upravené 30.11.2012 o 9:46) Karma článku: 12,06 | Prečítané:  1481x

Ak sa má viesť seriózna, pravdivá debata o zvyšovaní platov učiteľov, malo by v nej zaznieť čo najviac nespochybniteľných faktov....Povezme si teda pravdu o skutočnom dopade zvyšovania platov učiteľov na stav verejných financií.

1. Zvýšenie platov učiteľov o 5 % by podľa vlády stálo štát 60 miliónov eur. Ak by sa plat učiteľa zvýšil v hrubom, dajme tomu, o 35 eur, celková cena jeho práce by vyšla na 47,32 eura. K tým 35 eurám v hrubom totiž musíme pripočítať 35,2-percentné odvody zamestnávateľa. Z hrubej mzdy 35 eur totiž zamestnávateľ za učiteľa sám odvedie do zdravotnej poisťovne 3,5 eura a do Sociálnej poisťovne 8,82 eura. Ďalších 1,4 eura odvedie zamestnávateľ do zdravotnej poisťovne a ďalších 3,29 eura do Sociálnej poisťovne z hrubej mzdy učiteľa. Zdravotná poisťovňa tak z celkovej ceny práce na úrovni 47,32 eura získa celkovo 4,9 eura a Sociálna poisťovňa 12,11 eura. Spolu to tvorí príjem pre rozpočet verejnej správy 17,01 eura.

Okrem odvodov si pritom rozpočet verejnej správy prilepší aj vďaka vyšším daniam z príjmu. Ak od 35 eur odpočítame odvody zamestnanca na úrovni 4,69 eura, tak dostaneme základ dane 30,31 eura. Táto suma sa učiteľovi zdaní 19-percentnou sadzbu dane (o 25-percentnej sadzbe dane pre ľudí zarábajúcich nad 2 867 eur môžu učitelia len veľmi tajne snívať) a preto učiteľ zo spomínaných 35 eur zaplatí daň 5,8 eura.

Spolu tak zvýšenie platov učiteľov o 35 eur bude znamenať príjem do rozpočtu verejných financií 22,81 eura (17,01 na odvodoch a 5,8 eura na daniach). Z celkovej ceny práce, ktorá bude tvoriť 47,32 eura, si tak štát pre seba naspäť vezme 48,2 %.

Ak sa teda hovorí o tom, že zvýšenie platov učiteľov o 5 % by štát stálo na výdavkovej strane 60 miliónov eur, zároveň vláda musí korektne priznať, že z tejto sumy sa jej do poisťovní a na daňové úrady vráti takmer 30 miliónov eur.

2. Pre budúci rok rezort financií navrhuje deficit na úrovni 3,059 mld. eur, čo má predstavovať 2,94 % z hrubého domáceho produktu. Ak si to prepočítame na deficit 0,01 % z HDP, dostaneme sa k sume 10,4 milióna eur. Ako som vypočítal vyššie, vynaloženie 60 miliónov eur na zvýšenie platov učiteľov by po zohľadnení príjmov z odvodov a daní spôsobilo deficit 30 miliónov eur. Ak si to vyjadríme ako podiel k HDP, tak by išlo o 0,03 % z HDP. Deficit verejných financií by sa tak zvýšil z 2,94 % na 2,97 % z HDP.

3. Smer má minimálne rovnakú, ak nie väčšiu zodpovednosť za to, aké platy berú učitelia, ako terajšia opozícia. Ak zabudneme na Mečiarove vlády, keďže HZDS odišlo trvale do zabudnutia, tak zistíme, že ľavičiari (Smer, SDĽ) mali ministra financií od roku 1998 dlhšie obdobie ako terajšie opozičné strany.

30.10.1998 – 28.01.2002 – Brigita Schmögnerová (SDĽ)

29.1. 2002 – 15. 10. 2002 – František Hajnovič (SDĽ)

16.10.2002 – 4. 7. 2006 – Ivan Mikloš (SDKÚ)

4. 7. 2006 – 8. 7. 2010 – Ján Počiatek (Smer-SD)

9. 7. 2010 – 4. 4. 2012 – Ivan Mikloš (SDKÚ-DS)

4. 4. 2012 – súčasnosť - Peter Kažimír (Smer-SD)

SDĽ a Smer teda od októbra 1998 riadili a ešte stále riadia rezort financií, ktorý má najzásadnejší vplyv na zvyšovanie platov učiteľov, 8 rokov a 8 mesiacov. SDKÚ, resp. SDKÚ-DS mali pod palcom ministerstvo financií 5,5 roka.

Pozrime sa aj na ministrov školstva:

30.10.1998 – 18. 4. 2002 – Milan Ftáčnik (SDĽ)

18. 4. 2002 – 15. 10. 2002 – Peter Ponický (SDĽ)

16.10.2002 – 8. 2. 2006 – Martin Fronc (KDH)

8. 2. 2006 – 4. 7. 2006- László Szigeti (SMK)

4. 7. 2006 – 8. 7. 2010 – Ján Mikolaj (SNS)

9. 7. 2010 – 4. 4. 2012 – Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS)

4. 4. 2012 – súčasnosť - Dušan Čaplovič (Smer-SD)

SDĽ a Smer od októbra 1998 zodpovedali a stále zodpovedajú za ministerstvo školstva 4 roky a 8 mesiacov, SNS malo ministerstvo školstva 4 roky a terajšie opozičné strany (vrátane mimoparlamentnej SMK) ovládali rezort školstva spolu 5,5 roka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?