Väčšina z nás si už zrejme zvykla na to, že nás politici klamú, vedome zavádzajú a prejavujú svoju neodbornosť. Tieto „povahové črty“ sú pritom charakteristické pre celé politické spektrum, len u niektorých strán sa takíto politici vyskytujú troška častejšie a u niektorých (aspoň v kútiku duše dúfam) menej často.
To, ako populisticky a zavádzajúco sa dá na tlačovej besede prezentovať vo svojej podstate správny a vítaný legislatívny návrh, nám dnes na tlačovej besede predviedla poslankyňa, bývalá podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová z hnutia OĽaNO. Ak to bol zámer, tak by som sa na jej mieste za do očí bijúce zavádzanie hanbil. Ak to bola nevedomosť, tak potom poslankyňa Erika Jurinová vie o legislatíve asi toľko, ako ja o jadrovej fyzike. A to ja som nikdy nepracoval v jadrovej elektrárni, kým poslankyňa Jurinová je v našom zákonodárnom zbore od roku 2010, teda už tretie volebné obdobie.
No ale poďme k veci...Poslankyňa za OĽaNO Erika Jurinová na tlačovej besede prezentovala návrh hnutia na zvýšenie daňového bonusu na dieťa na 38,64 eura. Poviete si - chvályhodný návrh, ktorý by pracujúcim rodičom nezaopatrených detí pomohol. Problém však nastal v tom, ako opozičná poslankyňa tento návrh odprezentovala.
"Daňový bonus je dnes 19,32 eura a naším záujmom je zvýšiť daňový bonus na dvojnásobok, na okolo 38 eur," povedala bývalá podpredsedníčka parlamentu.
Pointa je v tom, že zákon o dani z príjmov síce naozaj hovorí o tom, že daňový bonus je v súčasnosti 19,32 eura, avšak súčasne zákon v inom ustanovení hovorí aj o tom, že sa daňový bonus zvyšuje podľa vývoja životného minima. V skutočnosti preto daňový bonus aktuálne dosahuje 21,41 eura a poslankyne za OĽaNO túto sumu navrhujú zvýšiť o 80,5 percenta.
Zábavné, ale zároveň aj smutné je to, že v dôvodovej správe k návrhu novely zákona to poslankyne za OĽaNO aj priznávajú.
Vyberám z ich dôvodovej správy:
„Podľa súčasnej právnej úpravy si daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy
zo závislej činnosti (§ 5 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,
z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal z týchto činností základ dane (čiastkový základ dane),
môže si uplatniť daňový bonus v sume 19,32 eura mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom.
V súlade s § 52zd ods. 7 zákona daňový bonus sa zvyšuje k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia rovnakým koeficientom, ako sa zvyšovala suma životného minima k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia. Na základe toho sa každoročne suma daňového bonusu valorizuje; aktuálne výška daňového bonusu v roku 2016 je 21,41 eur mesačne, t.j. 256,92 eur ročne na každé dieťa.
Hlavným zámerom návrhu zákona je zvýšiť výšku daňového bonusu na dvojnásobok, čo bude mať priaznivý vplyv pre všetkých „živiteľov rodiny“, keďže toto opatrenie prinesie viac peňazí do rodinného rozpočtu.“
Toto však nie je jediný legislatívny návrh od poslankýň za OĽaNO, ktorý ma prekvapil. Kým v prvom prípade išlo o populistickú prezentáciu návrhu na zvýšenie daňového bonusu, v druhom prípade pochybujem o tom, že opozičné poslankyne naozaj chceli navrhnúť to, čo aj navrhli.
Ide o výšku materskej dávky. Tá v súčasnosti predstavuje 70 % z vymeriavacieho základu poistenca (ženy alebo muža). Poslankyne za OĽaNO však navrhli, aby materská dávka dosahovala 100 % vymeriavacieho základu, teda bola vo výške hrubej mzdy zamestnankyne, resp. v sume vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby.
Bolo toto naozaj zámerom opozičných poslankýň? Ak by parlament ich návrh schválil, tak by výška materskej dávky bola vyššia, ako bol čistý príjem ženy z práce pred nástupom na materskú.
Ak zamestnankyňa mala vlani hrubý príjem napríklad na úrovni priemernej mzdy v sume 883 eur, tak v čistom zarábala necelých 680 eur. Jej materská dávka by však pri 30-dňovom mesiaci podľa návrhu OĽaNO dosahovala 871 eur (viac o 191 eur) a pri 31-dňovom mesiaci 900 eur (viac o 220 eur). Opozičné poslankyne pritom navrhujú aj predĺžiť nárok na materskú dávku, a to z 34 týždňov na 52 týždňov, teda na jeden rok.
Ak by opozičné poslankyne chceli, aby čistý príjem matky, ktorý mala pred odchodom na materskú, neklesol, tak by stačilo, aby materská dávka dosahovala 77 % z hrubej mzdy zamestnankyne....Naozaj „obyčajné ženy“ chcú, aby materská dávka bola počas jedného roka vyššia, ako bol čistý príjem matky? Nie je potom už lepšie, aby namiesto „zarábania“ na materskej dávke stúpol rodičovský príspevok, ktorý matka začne dostávať po ukončení poberania materskej dávky?
